Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
steche
du
stechest
er/sie/es
steche
wir
stechen
ihr
stechet
sie/Sie
stechen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestochen
du
habest gestochen
er/sie/es
habe gestochen
wir
haben gestochen
ihr
habet gestochen
sie/Sie
haben gestochen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stechen
du
werdest stechen
er/sie/es
werde stechen
wir
werden stechen
ihr
werdet stechen
sie/Sie
werden stechen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestochen haben
du
werdest gestochen haben
er/sie/es
werde gestochen haben
wir
werden gestochen haben
ihr
werdet gestochen haben
sie/Sie
werden gestochen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stäche
du
stächest; stächst
er/sie/es
stäche
wir
stächen
ihr
stächet; stächt
sie/Sie
stächen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestochen
du
hättest gestochen
er/sie/es
hätte gestochen
wir
hätten gestochen
ihr
hättet gestochen
sie/Sie
hätten gestochen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stechen
du
würdest stechen
er/sie/es
würde stechen
wir
würden stechen
ihr
würdet stechen
sie/Sie
würden stechen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestochen haben
du
würdest gestochen haben
er/sie/es
würde gestochen haben
wir
würden gestochen haben
ihr
würdet gestochen haben
sie/Sie
würden gestochen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [stechen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
