Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stille
du
stillest
er/sie/es
stille
wir
stillen
ihr
stillet
sie/Sie
stillen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestillt
du
habest gestillt
er/sie/es
habe gestillt
wir
haben gestillt
ihr
habet gestillt
sie/Sie
haben gestillt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stillen
du
werdest stillen
er/sie/es
werde stillen
wir
werden stillen
ihr
werdet stillen
sie/Sie
werden stillen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestillt haben
du
werdest gestillt haben
er/sie/es
werde gestillt haben
wir
werden gestillt haben
ihr
werdet gestillt haben
sie/Sie
werden gestillt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stillte
du
stilltest
er/sie/es
stillte
wir
stillten
ihr
stilltet
sie/Sie
stillten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestillt
du
hättest gestillt
er/sie/es
hätte gestillt
wir
hätten gestillt
ihr
hättet gestillt
sie/Sie
hätten gestillt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stillen
du
würdest stillen
er/sie/es
würde stillen
wir
würden stillen
ihr
würdet stillen
sie/Sie
würden stillen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestillt haben
du
würdest gestillt haben
er/sie/es
würde gestillt haben
wir
würden gestillt haben
ihr
würdet gestillt haben
sie/Sie
würden gestillt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [stillen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
