Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stinke
du
stinkest
er/sie/es
stinke
wir
stinken
ihr
stinket
sie/Sie
stinken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestunken
du
habest gestunken
er/sie/es
habe gestunken
wir
haben gestunken
ihr
habet gestunken
sie/Sie
haben gestunken
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stinken
du
werdest stinken
er/sie/es
werde stinken
wir
werden stinken
ihr
werdet stinken
sie/Sie
werden stinken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestunken haben
du
werdest gestunken haben
er/sie/es
werde gestunken haben
wir
werden gestunken haben
ihr
werdet gestunken haben
sie/Sie
werden gestunken haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stänke
du
stänkest; stänkst
er/sie/es
stänke
wir
stänken
ihr
stänket; stänkt
sie/Sie
stänken
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestunken
du
hättest gestunken
er/sie/es
hätte gestunken
wir
hätten gestunken
ihr
hättet gestunken
sie/Sie
hätten gestunken
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stinken
du
würdest stinken
er/sie/es
würde stinken
wir
würden stinken
ihr
würdet stinken
sie/Sie
würden stinken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestunken haben
du
würdest gestunken haben
er/sie/es
würde gestunken haben
wir
würden gestunken haben
ihr
würdet gestunken haben
sie/Sie
würden gestunken haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [stinken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
