Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stopfe
du
stopfest
er/sie/es
stopfe
wir
stopfen
ihr
stopfet
sie/Sie
stopfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestopft
du
habest gestopft
er/sie/es
habe gestopft
wir
haben gestopft
ihr
habet gestopft
sie/Sie
haben gestopft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stopfen
du
werdest stopfen
er/sie/es
werde stopfen
wir
werden stopfen
ihr
werdet stopfen
sie/Sie
werden stopfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestopft haben
du
werdest gestopft haben
er/sie/es
werde gestopft haben
wir
werden gestopft haben
ihr
werdet gestopft haben
sie/Sie
werden gestopft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stopfte
du
stopftest
er/sie/es
stopfte
wir
stopften
ihr
stopftet
sie/Sie
stopften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestopft
du
hättest gestopft
er/sie/es
hätte gestopft
wir
hätten gestopft
ihr
hättet gestopft
sie/Sie
hätten gestopft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stopfen
du
würdest stopfen
er/sie/es
würde stopfen
wir
würden stopfen
ihr
würdet stopfen
sie/Sie
würden stopfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestopft haben
du
würdest gestopft haben
er/sie/es
würde gestopft haben
wir
würden gestopft haben
ihr
würdet gestopft haben
sie/Sie
würden gestopft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [stopfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
