Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
streife
du
streifest
er/sie/es
streife
wir
streifen
ihr
streifet
sie/Sie
streifen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestreift
du
habest gestreift
er/sie/es
habe gestreift
wir
haben gestreift
ihr
habet gestreift
sie/Sie
haben gestreift
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde streifen
du
werdest streifen
er/sie/es
werde streifen
wir
werden streifen
ihr
werdet streifen
sie/Sie
werden streifen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestreift haben
du
werdest gestreift haben
er/sie/es
werde gestreift haben
wir
werden gestreift haben
ihr
werdet gestreift haben
sie/Sie
werden gestreift haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
streifte
du
streiftest
er/sie/es
streifte
wir
streiften
ihr
streiftet
sie/Sie
streiften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestreift
du
hättest gestreift
er/sie/es
hätte gestreift
wir
hätten gestreift
ihr
hättet gestreift
sie/Sie
hätten gestreift
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde streifen
du
würdest streifen
er/sie/es
würde streifen
wir
würden streifen
ihr
würdet streifen
sie/Sie
würden streifen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestreift haben
du
würdest gestreift haben
er/sie/es
würde gestreift haben
wir
würden gestreift haben
ihr
würdet gestreift haben
sie/Sie
würden gestreift haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [streifen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
