Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
teste
du
testest
er/sie/es
teste
wir
testen
ihr
testet
sie/Sie
testen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getestet
du
habest getestet
er/sie/es
habe getestet
wir
haben getestet
ihr
habet getestet
sie/Sie
haben getestet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde testen
du
werdest testen
er/sie/es
werde testen
wir
werden testen
ihr
werdet testen
sie/Sie
werden testen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getestet haben
du
werdest getestet haben
er/sie/es
werde getestet haben
wir
werden getestet haben
ihr
werdet getestet haben
sie/Sie
werden getestet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
testete
du
testetest
er/sie/es
testete
wir
testeten
ihr
testetet
sie/Sie
testeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getestet
du
hättest getestet
er/sie/es
hätte getestet
wir
hätten getestet
ihr
hättet getestet
sie/Sie
hätten getestet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde testen
du
würdest testen
er/sie/es
würde testen
wir
würden testen
ihr
würdet testen
sie/Sie
würden testen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getestet haben
du
würdest getestet haben
er/sie/es
würde getestet haben
wir
würden getestet haben
ihr
würdet getestet haben
sie/Sie
würden getestet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [testen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
