Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
tropfe
du
tropfest
er/sie/es
tropfe
wir
tropfen
ihr
tropfet
sie/Sie
tropfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getropft
du
habest getropft
er/sie/es
habe getropft
wir
haben getropft
ihr
habet getropft
sie/Sie
haben getropft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde tropfen
du
werdest tropfen
er/sie/es
werde tropfen
wir
werden tropfen
ihr
werdet tropfen
sie/Sie
werden tropfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getropft haben
du
werdest getropft haben
er/sie/es
werde getropft haben
wir
werden getropft haben
ihr
werdet getropft haben
sie/Sie
werden getropft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tropfte
du
tropftest
er/sie/es
tropfte
wir
tropften
ihr
tropftet
sie/Sie
tropften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getropft
du
hättest getropft
er/sie/es
hätte getropft
wir
hätten getropft
ihr
hättet getropft
sie/Sie
hätten getropft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde tropfen
du
würdest tropfen
er/sie/es
würde tropfen
wir
würden tropfen
ihr
würdet tropfen
sie/Sie
würden tropfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getropft haben
du
würdest getropft haben
er/sie/es
würde getropft haben
wir
würden getropft haben
ihr
würdet getropft haben
sie/Sie
würden getropft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [tropfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
