Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
übergebe
du
übergebest
er/sie/es
übergebe
wir
übergeben
ihr
übergebet
sie/Sie
übergeben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe übergeben
du
habest übergeben
er/sie/es
habe übergeben
wir
haben übergeben
ihr
habet übergeben
sie/Sie
haben übergeben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde übergeben
du
werdest übergeben
er/sie/es
werde übergeben
wir
werden übergeben
ihr
werdet übergeben
sie/Sie
werden übergeben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde übergeben haben
du
werdest übergeben haben
er/sie/es
werde übergeben haben
wir
werden übergeben haben
ihr
werdet übergeben haben
sie/Sie
werden übergeben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
übergäbe
du
übergäbest; übergäbst
er/sie/es
übergäbe
wir
übergäben
ihr
übergäbet; übergäbt
sie/Sie
übergäben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte übergeben
du
hättest übergeben
er/sie/es
hätte übergeben
wir
hätten übergeben
ihr
hättet übergeben
sie/Sie
hätten übergeben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde übergeben
du
würdest übergeben
er/sie/es
würde übergeben
wir
würden übergeben
ihr
würdet übergeben
sie/Sie
würden übergeben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde übergeben haben
du
würdest übergeben haben
er/sie/es
würde übergeben haben
wir
würden übergeben haben
ihr
würdet übergeben haben
sie/Sie
würden übergeben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [übergeben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
