Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
übernachte
du
übernachtest
er/sie/es
übernachte
wir
übernachten
ihr
übernachtet
sie/Sie
übernachten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe übernachtet
du
habest übernachtet
er/sie/es
habe übernachtet
wir
haben übernachtet
ihr
habet übernachtet
sie/Sie
haben übernachtet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde übernachten
du
werdest übernachten
er/sie/es
werde übernachten
wir
werden übernachten
ihr
werdet übernachten
sie/Sie
werden übernachten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde übernachtet haben
du
werdest übernachtet haben
er/sie/es
werde übernachtet haben
wir
werden übernachtet haben
ihr
werdet übernachtet haben
sie/Sie
werden übernachtet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
übernachtete
du
übernachtetest
er/sie/es
übernachtete
wir
übernachteten
ihr
übernachtetet
sie/Sie
übernachteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte übernachtet
du
hättest übernachtet
er/sie/es
hätte übernachtet
wir
hättest übernachtet
ihr
hättet übernachtet
sie/Sie
hätten übernachtet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde übernachten
du
würdest übernachten
er/sie/es
würde übernachten
wir
würden übernachten
ihr
würdet übernachten
sie/Sie
würden übernachten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde übernachtet haben
du
würdest übernachtet haben
er/sie/es
würde übernachtet haben
wir
würden übernachtet haben
ihr
würdet übernachtet haben
sie/Sie
würden übernachtet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [übernachten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.