Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
übersehe
du
übersehest
er/sie/es
übersehe
wir
übersehen
ihr
übersehet
sie/Sie
übersehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe übersehen
du
habest übersehen
er/sie/es
habe übersehen
wir
haben übersehen
ihr
habet übersehen
sie/Sie
haben übersehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde übersehen
du
werdest übersehen
er/sie/es
werde übersehen
wir
werden übersehen
ihr
werdet übersehen
sie/Sie
werden übersehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde übersehen haben
du
werdest übersehen haben
er/sie/es
werde übersehen haben
wir
werden übersehen haben
ihr
werdet übersehen haben
sie/Sie
werden übersehen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
übersähe
du
übersähest; übersähst
er/sie/es
übersähe
wir
übersähen
ihr
übersähet; übersäht
sie/Sie
übersähen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte übersehen
du
hättest übersehen
er/sie/es
hätte übersehen
wir
hätten übersehen
ihr
hättet übersehen
sie/Sie
hätten übersehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde übersehen
du
würdest übersehen
er/sie/es
würde übersehen
wir
würden übersehen
ihr
würdet übersehen
sie/Sie
würden übersehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde übersehen haben
du
würdest übersehen haben
er/sie/es
würde übersehen haben
wir
würden übersehen haben
ihr
würden übersehen haben
sie/Sie
würden übersehen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [übersehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
