Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
umarme
du
umarmest
er/sie/es
umarme
wir
umarmen
ihr
umarmet
sie/Sie
umarmen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe umarmt
du
habest umarmt
er/sie/es
habe umarmt
wir
haben umarmt
ihr
habet umarmt
sie/Sie
haben umarmt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde umarmen
du
werdest umarmen
er/sie/es
werde umarmen
wir
werden umarmen
ihr
werdet umarmen
sie/Sie
werden umarmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde umarmt haben
du
werdest umarmt haben
er/sie/es
werde umarmt haben
wir
werden umarmt haben
ihr
werdet umarmt haben
sie/Sie
werden umarmt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
umarmte
du
umarmtest
er/sie/es
umarmte
wir
umarmten
ihr
umarmtet
sie/Sie
umarmten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte umarmt
du
hättest umarmt
er/sie/es
hätte umarmt
wir
hätten umarmt
ihr
hättet umarmt
sie/Sie
hätten umarmt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde umarmen
du
würdest umarmen
er/sie/es
würde umarmen
wir
würden umarmen
ihr
würdet umarmen
sie/Sie
würden umarmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde umarmt haben
du
würdest umarmt haben
er/sie/es
würde umarmt haben
wir
würden umarmt haben
ihr
würdet umarmt haben
sie/Sie
würden umarmt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [umarmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
