Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
drehe um
du
drehest um
er/sie/es
drehe um
wir
drehen um
ihr
drehet um
sie/Sie
drehen um
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe umgedreht
du
habest umgedreht
er/sie/es
habe umgedreht
wir
haben umgedreht
ihr
habet umgedreht
sie/Sie
haben umgedreht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde umdrehen
du
werdest umdrehen
er/sie/es
werde umdrehen
wir
werden umdrehen
ihr
werdet umdrehen
sie/Sie
werden umdrehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde umgedreht haben
du
werdest umgedreht haben
er/sie/es
werde umgedreht haben
wir
werden umgedreht haben
ihr
werdet umgedreht haben
sie/Sie
werden umgedreht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
drehte um
du
drehtest um
er/sie/es
drehte um
wir
drehten um
ihr
drehtet um
sie/Sie
drehten um
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte umgedreht
du
hättest umgedreht
er/sie/es
hätte umgedreht
wir
hätten umgedreht
ihr
hättet umgedreht
sie/Sie
hätten umgedreht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde umdrehen
du
würdest umdrehen
er/sie/es
würde umdrehen
wir
würden umdrehen
ihr
würdet umdrehen
sie/Sie
würden umdrehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde umgedreht haben
du
würdest umgedreht haben
er/sie/es
würde umgedreht haben
wir
würden umgedreht haben
ihr
würdet umgedreht haben
sie/Sie
würden umgedreht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [umdrehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
