Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
untergrabe; grabe unter
du
untergrabest; grabest unter
er/sie/es
untergrabe; grabe unter
wir
untergraben; graben unter
ihr
untergrabet; grabet unter
sie/Sie
untergraben; graben unter
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe untergraben; untergegraben
du
habest untergraben; untergegraben
er/sie/es
habe untergraben; untergegraben
wir
haben untergraben; untergegraben
ihr
habet untergraben; untergegraben
sie/Sie
haben untergraben; untergegraben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde untergraben
du
werdest untergraben
er/sie/es
werde untergraben
wir
werden untergraben
ihr
werdet untergraben
sie/Sie
werden untergraben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde untergraben; untergegraben
du
werdest untergraben; untergegraben
er/sie/es
werde untergraben; untergegraben
wir
werden untergraben; untergegraben
ihr
werdet untergraben; untergegraben
sie/Sie
werden untergraben; untergegraben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
untergrübe; grübe unter
du
untergrübest; untergrübst; grübest unter; grübst unter
er/sie/es
untergrübe; grübe unter
wir
untergrüben; grüben unter
ihr
untergrübet; untergrübt; grübet unter; grübt unter
sie/Sie
untergrüben; grüben unter
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte untergraben; untergegraben
du
hättest untergraben; untergegraben
er/sie/es
hätte untergraben; untergegraben
wir
hätten untergraben; untergegraben
ihr
hättet untergraben; untergegraben
sie/Sie
hätten untergraben; untergegraben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde untergraben
du
würdest untergraben
er/sie/es
würde untergraben
wir
würden untergraben
ihr
würdet untergraben
sie/Sie
würden untergraben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde untergraben; untergegraben haben
du
würdest untergraben; untergegraben haben
er/sie/es
würde untergraben; untergegraben haben
wir
würden untergraben; untergegraben haben
ihr
würdet untergraben; untergegraben haben
sie/Sie
würden untergraben; untergegraben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [untergraben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
