Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
untersage
du
untersagest
er/sie/es
untersage
wir
untersagen
ihr
untersaget
sie/Sie
untersagen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe untersagt
du
habest untersagt
er/sie/es
habe untersagt
wir
haben untersagt
ihr
habet untersagt
sie/Sie
haben untersagt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde untersagen
du
werdest untersagen
er/sie/es
werde untersagen
wir
werden untersagen
ihr
werdet untersagen
sie/Sie
werden untersagen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde untersagt haben
du
werdest untersagt haben
er/sie/es
werde untersagt haben
wir
werden untersagt haben
ihr
werdet untersagt haben
sie/Sie
werden untersagt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
untersagte
du
untersagtest
er/sie/es
untersagte
wir
untersagten
ihr
untersagtet
sie/Sie
untersagten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte untersagt
du
hättest untersagt
er/sie/es
hätte untersagt
wir
hätten untersagt
ihr
hättet untersagt
sie/Sie
hätten untersagt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde untersagen
du
würdest untersagen
er/sie/es
würde untersagen
wir
würden untersagen
ihr
würdet untersagen
sie/Sie
würden untersagen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde untersagt haben
du
würdest untersagt haben
er/sie/es
würde untersagt haben
wir
würden untersagt haben
ihr
würdet untersagt haben
sie/Sie
würden untersagt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [untersagen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
