Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verbiete
du
verbietest
er/sie/es
verbiete
wir
verbieten
ihr
verbietet
sie/Sie
verbieten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verboten
du
habest verboten
er/sie/es
habe verboten
wir
haben verboten
ihr
habet verboten
sie/Sie
haben verboten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verbieten
du
werdest verbieten
er/sie/es
werde verbieten
wir
werden verbieten
ihr
werdet verbieten
sie/Sie
werden verbieten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verboten haben
du
werdest verboten haben
er/sie/es
werde verboten haben
wir
werden verboten haben
ihr
werdet verboten haben
sie/Sie
werden verboten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verböte
du
verbötest
er/sie/es
verböte
wir
verböten
ihr
verbötet
sie/Sie
verböten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verboten
du
hättest verboten
er/sie/es
hätte verboten
wir
hätten verboten
ihr
hättet verboten
sie/Sie
hätten verboten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verbieten
du
würdest verbieten
er/sie/es
würde verbieten
wir
würden verbieten
ihr
würdet verbieten
sie/Sie
würden verbieten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verboten haben
du
würdest verboten haben
er/sie/es
würde verboten haben
wir
würden verboten haben
ihr
würdet verboten haben
sie/Sie
würden verboten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verbieten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
