Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verbuche
du
verbuchest
er/sie/es
verbuche
wir
verbuchen
ihr
verbuchet
sie/Sie
verbuchen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verbucht
du
habest verbucht
er/sie/es
habe verbucht
wir
haben verbucht
ihr
habet verbucht
sie/Sie
haben verbucht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verbuchen
du
werdest verbuchen
er/sie/es
werde verbuchen
wir
werden verbuchen
ihr
werdet verbuchen
sie/Sie
werden verbuchen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verbucht haben
du
werdest verbucht haben
er/sie/es
werde verbucht haben
wir
werden verbucht haben
ihr
werdet verbucht haben
sie/Sie
werden verbucht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verbuchte
du
verbuchtest
er/sie/es
verbuchte
wir
verbuchten
ihr
verbuchtet
sie/Sie
verbuchten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verbucht
du
hättest verbucht
er/sie/es
hätte verbucht
wir
hätten verbucht
ihr
hättet verbucht
sie/Sie
hätten verbucht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verbuchen
du
würdest verbuchen
er/sie/es
würde verbuchen
wir
würden verbuchen
ihr
würdet verbuchen
sie/Sie
würden verbuchen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verbucht haben
du
würdest verbucht haben
er/sie/es
würde verbucht haben
wir
würden verbucht haben
ihr
würdet verbucht haben
sie/Sie
würden verbucht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verbuchen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
