Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verdampfe
du
verdampfest
er/sie/es
verdampfe
wir
verdampfen
ihr
verdampfet
sie/Sie
verdampfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verdampft
du
habest verdampft
er/sie/es
habe verdampft
wir
haben verdampft
ihr
habet verdampft
sie/Sie
haben verdampft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verdampfen
du
werdest verdampfen
er/sie/es
werde verdampfen
wir
werden verdampfen
ihr
werdet verdampfen
sie/Sie
werden verdampfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verdampft haben
du
werdest verdampft haben
er/sie/es
werde verdampft haben
wir
werden verdampft haben
ihr
werdet verdampft haben
sie/Sie
werden verdampft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verdampfte
du
verdampftest
er/sie/es
verdampfte
wir
verdampften
ihr
verdampftet
sie/Sie
verdampften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verdampft
du
hättest verdampft
er/sie/es
hätte verdampft
wir
hätten verdampft
ihr
hättet verdampft
sie/Sie
hätten verdampft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verdampfen
du
würdest verdampfen
er/sie/es
würde verdampfen
wir
würden verdampfen
ihr
würdet verdampfen
sie/Sie
würden verdampfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verdampft haben
du
würdest verdampft haben
er/sie/es
würde verdampft haben
wir
würden verdampft haben
ihr
würdet verdampft haben
sie/Sie
würden verdampft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verdampfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
