Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verfeinere
du
verfeinerst
er/sie/es
verfeinere
wir
verfeinern
ihr
verfeinert
sie/Sie
verfeinern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verfeinert
du
habest verfeinert
er/sie/es
habe verfeinert
wir
haben verfeinert
ihr
habet verfeinert
sie/Sie
haben verfeinert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verfeinern
du
werdest verfeinern
er/sie/es
werde verfeinern
wir
werden verfeinern
ihr
werdet verfeinern
sie/Sie
werden verfeinern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verfeinert haben
du
werdest verfeinert haben
er/sie/es
werde verfeinert haben
wir
werden verfeinert haben
ihr
werdet verfeinert haben
sie/Sie
werden verfeinert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verfeinerte
du
verfeinertest
er/sie/es
verfeinerte
wir
verfeinerten
ihr
verfeinertet
sie/Sie
verfeinerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verfeinert
du
hättest verfeinert
er/sie/es
hätte verfeinert
wir
hätten verfeinert
ihr
hättet verfeinert
sie/Sie
hätten verfeinert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verfeinern
du
würdest verfeinern
er/sie/es
würde verfeinern
wir
würden verfeinern
ihr
würdet verfeinern
sie/Sie
würden verfeinern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verfeinert haben
du
würdest verfeinert haben
er/sie/es
würde verfeinert haben
wir
würden verfeinert haben
ihr
würdet verfeinert haben
sie/Sie
würden verfeinert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verfeinern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
