Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verfüge
du
verfügest
er/sie/es
verfüge
wir
verfügen
ihr
verfüget
sie/Sie
verfügen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verfügt
du
habest verfügt
er/sie/es
habe verfügt
wir
haben verfügt
ihr
habet verfügt
sie/Sie
haben verfügt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verfügen
du
werdest verfügen
er/sie/es
werde verfügen
wir
werden verfügen
ihr
werdet verfügen
sie/Sie
werden verfügen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verfügt haben
du
werdest verfügt haben
er/sie/es
werde verfügt haben
wir
werden verfügt haben
ihr
werdet verfügt haben
sie/Sie
werden verfügt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verfügte
du
verfügtest
er/sie/es
verfügte
wir
verfügten
ihr
verfügtet
sie/Sie
verfügten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verfügt
du
hättest verfügt
er/sie/es
hätte verfügt
wir
hätten verfügt
ihr
hättet verfügt
sie/Sie
hätten verfügt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verfügen
du
würdest verfügen
er/sie/es
würde verfügen
wir
würden verfügen
ihr
würdet verfügen
sie/Sie
würden verfügen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verfügt haben
du
würdest verfügt haben
er/sie/es
würde verfügt haben
wir
würden verfügt haben
ihr
würdet verfügt haben
sie/Sie
würden verfügt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verfügen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
