Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vergehe
du
vergehest
er/sie/es
vergehe
wir
vergehen
ihr
vergehet
sie/Sie
vergehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei vergangen
du
seiest vergangen; seist vergangen
er/sie/es
sei vergangen
wir
seien vergangen
ihr
seiet vergangen
sie/Sie
seien vergangen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vergehen
du
werdest vergehen
er/sie/es
werde vergehen
wir
werden vergehen
ihr
werdet vergehen
sie/Sie
werden vergehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vergangen sein
du
werdest vergangen sein
er/sie/es
werde vergangen sein
wir
werden vergangen sein
ihr
werdet vergangen sein
sie/Sie
werden vergangen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verginge
du
vergingest
er/sie/es
verginge
wir
vergingen
ihr
verginget
sie/Sie
vergingen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre vergangen
du
wärest vergangen
er/sie/es
wäre vergangen
wir
wären vergangen
ihr
wäret vergangen
sie/Sie
wären vergangen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vergehen
du
würdest vergehen
er/sie/es
würde vergehen
wir
würden vergehen
ihr
würdet vergehen
sie/Sie
würden vergehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vergangen sein
du
würdest vergangen sein
er/sie/es
würde vergangen sein
wir
würden vergangen sein
ihr
würdet vergangen sein
sie/Sie
würden vergangen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vergehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
