Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verknüpfe
du
verknüpfest
er/sie/es
verknüpfe
wir
verknüpfen
ihr
verknüpfet
sie/Sie
verknüpfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verknüpft
du
habest verknüpft
er/sie/es
habe verknüpft
wir
haben verknüpft
ihr
habet verknüpft
sie/Sie
haben verknüpft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verknüpfen
du
werdest verknüpfen
er/sie/es
werde verknüpfen
wir
werden verknüpfen
ihr
werdet verknüpfen
sie/Sie
werden verknüpfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verknüpft haben
du
werdest verknüpft haben
er/sie/es
werde verknüpft haben
wir
werden verknüpft haben
ihr
werdet verknüpft haben
sie/Sie
werden verknüpft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verknüpfte
du
verknüpftest
er/sie/es
verknüpfte
wir
verknüpften
ihr
verknüpftet
sie/Sie
verknüpften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verknüpft
du
hättest verknüpft
er/sie/es
hätte verknüpft
wir
hätten verknüpft
ihr
hättet verknüpft
sie/Sie
hätten verknüpft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verknüpfen
du
würdest verknüpfen
er/sie/es
würde verknüpfen
wir
würden verknüpfen
ihr
würdet verknüpfen
sie/Sie
würden verknüpfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verknüpft haben
du
würdest verknüpft haben
er/sie/es
würde verknüpft haben
wir
würden verknüpft haben
ihr
würdet verknüpft haben
sie/Sie
würden verknüpft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verknüpfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
