Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vermindere
du
verminderst
er/sie/es
vermindere
wir
vermindern
ihr
vermindert
sie/Sie
vermindern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vermindert
du
habest vermindert
er/sie/es
habe vermindert
wir
haben vermindert
ihr
habet vermindert
sie/Sie
haben vermindert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vermindern
du
werdest vermindern
er/sie/es
werde vermindern
wir
werden vermindern
ihr
werdet vermindern
sie/Sie
werden vermindern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vermindert haben
du
werdest vermindert haben
er/sie/es
werde vermindert haben
wir
werden vermindert haben
ihr
werdet vermindert haben
sie/Sie
werden vermindert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verminderte
du
vermindertest
er/sie/es
verminderte
wir
verminderten
ihr
vermindertet
sie/Sie
verminderten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vermindert
du
hättest vermindert
er/sie/es
hätte vermindert
wir
hätten vermindert
ihr
hättet vermindert
sie/Sie
hätten vermindert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vermindern
du
würdest vermindern
er/sie/es
würde vermindern
wir
würden vermindern
ihr
würdet vermindern
sie/Sie
würden vermindern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vermindert haben
du
würdest vermindert haben
er/sie/es
würde vermindert haben
wir
würden vermindert haben
ihr
würdet vermindert haben
sie/Sie
würden vermindert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vermindern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
