Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verpacke
du
verpackest
er/sie/es
verpacke
wir
verpacken
ihr
verpacket
sie/Sie
verpacken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verpackt
du
habest verpackt
er/sie/es
habe verpackt
wir
haben verpackt
ihr
habet verpackt
sie/Sie
haben verpackt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verpacken
du
werdest verpacken
er/sie/es
werde verpacken
wir
werden verpacken
ihr
werdet verpacken
sie/Sie
werden verpacken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verpackt haben
du
werdest verpackt haben
er/sie/es
werde verpackt haben
wir
werden verpackt haben
ihr
werdet verpackt haben
sie/Sie
werden verpackt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verpackte
du
verpacktest
er/sie/es
verpackte
wir
verpackten
ihr
verpacktet
sie/Sie
verpackten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verpackt
du
hättest verpackt
er/sie/es
hätte verpackt
wir
hätten verpackt
ihr
hättet verpackt
sie/Sie
hätten verpackt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verpacken
du
würdest verpacken
er/sie/es
würde verpacken
wir
würden verpacken
ihr
würdet verpacken
sie/Sie
würden verpacken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verpackt haben
du
würdest verpackt haben
er/sie/es
würde verpackt haben
wir
würden verpackt haben
ihr
würdet verpackt haben
sie/Sie
würden verpackt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verpacken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
