Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
versorge
du
versorgest
er/sie/es
versorge
wir
versorgen
ihr
versorget
sie/Sie
versorgen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe versorgt
du
habest versorgt
er/sie/es
habe versorgt
wir
haben versorgt
ihr
habet versorgt
sie/Sie
haben versorgt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde versorgen
du
werdest versorgen
er/sie/es
werde versorgen
wir
werden versorgen
ihr
werdet versorgen
sie/Sie
werden versorgen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde versorgt haben
du
werdest versorgt haben
er/sie/es
werde versorgt haben
wir
werden versorgt haben
ihr
werdet versorgt haben
sie/Sie
werden versorgt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
versorgte
du
versorgtest
er/sie/es
versorgte
wir
versorgten
ihr
versorgtet
sie/Sie
versorgten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte versorgt
du
hättest versorgt
er/sie/es
hätte versorgt
wir
hätten versorgt
ihr
hättet versorgt
sie/Sie
hätten versorgt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde versorgen
du
würdest versorgen
er/sie/es
würde versorgen
wir
würden versorgen
ihr
würdet versorgen
sie/Sie
würden versorgen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde versorgt haben
du
würdest versorgt haben
er/sie/es
würde versorgt haben
wir
würden versorgt haben
ihr
würdet versorgt haben
sie/Sie
würden versorgt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [versorgen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.