Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
versuche
du
versuchest
er/sie/es
versuche
wir
versuchen
ihr
versuchet
sie/Sie
versuchen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe versucht
du
habest versucht
er/sie/es
habe versucht
wir
haben versucht
ihr
habet versucht
sie/Sie
haben versucht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde versuchen
du
werdest versuchen
er/sie/es
werde versuchen
wir
werden versuchen
ihr
werdet versuchen
sie/Sie
werden versuchen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde versucht haben
du
werdest versucht haben
er/sie/es
werde versucht haben
wir
werden versucht haben
ihr
werdet versucht haben
sie/Sie
werden versucht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
versuchte
du
versuchtest
er/sie/es
versuchte
wir
versuchten
ihr
versuchtet
sie/Sie
versuchten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte versucht
du
hättest versucht
er/sie/es
hätte versucht
wir
hätten versucht
ihr
hättet versucht
sie/Sie
hätten versucht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde versuchen
du
würdest versuchen
er/sie/es
würde versuchen
wir
würden versuchen
ihr
würdet versuchen
sie/Sie
würden versuchen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde versucht haben
du
würdest versucht haben
er/sie/es
würde versucht haben
wir
würden versucht haben
ihr
würdet versucht haben
sie/Sie
würden versucht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [versuchen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
