Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
entferne
du
entfernest
er/sie/es
entferne
wir
entfernen
ihr
entfernet
sie/Sie
entfernen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe entfernt
du
habest entfernt
er/sie/es
habe entfernt
wir
haben entfernt
ihr
habet entfernt
sie/Sie
haben entfernt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde entfernen
du
werdest entfernen
er/sie/es
werde entfernen
wir
werden entfernen
ihr
werdet entfernen
sie/Sie
werden entfernen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde entfernt haben
du
werdest entfernt haben
er/sie/es
werde entfernt haben
wir
werden entfernt haben
ihr
werdet entfernt haben
sie/Sie
werden entfernt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
entfernte
du
entferntest
er/sie/es
entfernte
wir
entfernten
ihr
entferntet
sie/Sie
entfernten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte entfernt
du
hättest entfernt
er/sie/es
hätte entfernt
wir
hätten entfernt
ihr
hättet entfernt
sie/Sie
hätten entfernt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde entfernen
du
würdest entfernen
er/sie/es
würde entfernen
wir
würden entfernen
ihr
würdet entfernen
sie/Sie
würden entfernen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde entfernt haben
du
würdest entfernt haben
er/sie/es
würde entfernt haben
wir
würden entfernt haben
ihr
würdet entfernt haben
sie/Sie
würden entfernt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [entfernen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
