Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vertiefe
du
vertiefest
er/sie/es
vertiefe
wir
vertiefen
ihr
vertiefet
sie/Sie
vertiefen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vertieft
du
habest vertieft
er/sie/es
habe vertieft
wir
haben vertieft
ihr
habet vertieft
sie/Sie
haben vertieft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vertiefen
du
werdest vertiefen
er/sie/es
werde vertiefen
wir
werden vertiefen
ihr
werdet vertiefen
sie/Sie
werden vertiefen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vertieft haben
du
werdest vertieft haben
er/sie/es
werde vertieft haben
wir
werden vertieft haben
ihr
werdet vertieft haben
sie/Sie
werden vertieft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
vertiefte
du
vertieftest
er/sie/es
vertiefte
wir
vertieften
ihr
vertieftet
sie/Sie
vertieften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vertieft
du
hättest vertieft
er/sie/es
hätte vertieft
wir
hätten vertieft
ihr
hättet vertieft
sie/Sie
hätten vertieft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vertiefen
du
würdest vertiefen
er/sie/es
würde vertiefen
wir
würden vertiefen
ihr
würdet vertiefen
sie/Sie
würden vertiefen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vertieft haben
du
würdest vertieft haben
er/sie/es
würde vertieft haben
wir
würden vertieft haben
ihr
würdet vertieft haben
sie/Sie
würden vertieft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vertiefen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
