Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verwende
du
verwendest
er/sie/es
verwende
wir
verwenden
ihr
verwendet
sie/Sie
verwenden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verwendet; verwandt
du
habest verwendet; verwandt
er/sie/es
habe verwendet; verwandt
wir
haben verwendet; verwandt
ihr
habet verwendet; verwandt
sie/Sie
haben verwendet; verwandt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verwenden
du
werdest verwenden
er/sie/es
werde verwenden
wir
werden verwenden
ihr
werdet verwenden
sie/Sie
werden verwenden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verwendet; verwandt
du
werdest verwendet; verwandt
er/sie/es
werde verwendet; verwandt
wir
werden verwendet; verwandt
ihr
werdet verwendet; verwandt
sie/Sie
werden verwendet; verwandt
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verwendete
du
verwendetest
er/sie/es
verwendete
wir
verwendeten
ihr
verwendetet
sie/Sie
verwendeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verwendet; verwandt
du
hättest verwendet; verwandt
er/sie/es
hätte verwendet; verwandt
wir
hätten verwendet; verwandt
ihr
hättet verwendet; verwandt
sie/Sie
hätten verwendet; verwandt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verwenden
du
würdest verwenden
er/sie/es
würde verwenden
wir
würden verwenden
ihr
würdet verwenden
sie/Sie
würden verwenden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verwendet; verwandt haben
du
würdest verwendet; verwandt haben
er/sie/es
würde verwendet; verwandt haben
wir
würden verwendet; verwandt haben
ihr
würdet verwendet; verwandt haben
sie/Sie
würden verwendet; verwandt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verwenden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
