Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
wache
du
wachest
er/sie/es
wache
wir
wachen
ihr
wachet
sie/Sie
wachen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewacht
du
habest gewacht
er/sie/es
habe gewacht
wir
haben gewacht
ihr
habet gewacht
sie/Sie
haben gewacht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde wachen
du
werdest wachen
er/sie/es
werde wachen
wir
werden wachen
ihr
werdet wachen
sie/Sie
werden wachen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewacht haben
du
werdest gewacht haben
er/sie/es
werde gewacht haben
wir
werden gewacht haben
ihr
werdet gewacht haben
sie/Sie
werden gewacht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wachte
du
wachtest
er/sie/es
wachte
wir
wachten
ihr
wachtet
sie/Sie
wachten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewacht
du
hättest gewacht
er/sie/es
hätte gewacht
wir
hätten gewacht
ihr
hättet gewacht
sie/Sie
hätten gewacht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde wachen
du
würdest wachen
er/sie/es
würde wachen
wir
würden wachen
ihr
würdet wachen
sie/Sie
würden wachen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewacht haben
du
würdest gewacht haben
er/sie/es
würde gewacht haben
wir
würden gewacht haben
ihr
würdet gewacht haben
sie/Sie
würden gewacht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [wachen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
