Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
wähle
du
wählest
er/sie/es
wähle
wir
wählen
ihr
wählet
sie/Sie
wählen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewählt
du
habest gewählt
er/sie/es
habe gewählt
wir
haben gewählt
ihr
habet gewählt
sie/Sie
haben gewählt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde wählen
du
werdest wählen
er/sie/es
werde wählen
wir
werden wählen
ihr
werdet wählen
sie/Sie
werden wählen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewählt haben
du
werdest gewählt haben
er/sie/es
werde gewählt haben
wir
werden gewählt haben
ihr
werdet gewählt haben
sie/Sie
werden gewählt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wählte
du
wähltest
er/sie/es
wählte
wir
wählten
ihr
wähltet
sie/Sie
wählten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewählt
du
hättest gewählt
er/sie/es
hätte gewählt
wir
hätten gewählt
ihr
hättet gewählt
sie/Sie
hätten gewählt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde wählen
du
würdest wählen
er/sie/es
würde wählen
wir
würden wählen
ihr
würdet wählen
sie/Sie
würden wählen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewählt haben
du
würdest gewählt haben
er/sie/es
würde gewählt haben
wir
würden gewählt haben
ihr
würdet gewählt haben
sie/Sie
würden gewählt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [wählen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
