Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
wecke
du
weckest
er/sie/es
wecke
wir
wecken
ihr
wecket
sie/Sie
wecken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geweckt
du
habest geweckt
er/sie/es
habe geweckt
wir
haben geweckt
ihr
habet geweckt
sie/Sie
haben geweckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde wecken
du
werdest wecken
er/sie/es
werde wecken
wir
werden wecken
ihr
werdet wecken
sie/Sie
werden wecken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geweckt haben
du
werdest geweckt haben
er/sie/es
werde geweckt haben
wir
werden geweckt haben
ihr
werdet geweckt haben
sie/Sie
werden geweckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
weckte
du
wecktest
er/sie/es
weckte
wir
weckten
ihr
wecktet
sie/Sie
weckten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geweckt
du
hättest geweckt
er/sie/es
hätte geweckt
wir
hätten geweckt
ihr
hättet geweckt
sie/Sie
hätten geweckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde wecken
du
würdest wecken
er/sie/es
würde wecken
wir
würden wecken
ihr
würdet wecken
sie/Sie
würden wecken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geweckt haben
du
würdest geweckt haben
er/sie/es
würde geweckt haben
wir
würden geweckt haben
ihr
würdet geweckt haben
sie/Sie
würden geweckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [wecken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
