Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
weiße
du
weißest
er/sie/es
weiße
wir
weißen
ihr
weißet
sie/Sie
weißen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geweißt
du
habest geweißt
er/sie/es
habe geweißt
wir
haben geweißt
ihr
habet geweißt
sie/Sie
haben geweißt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde weißen
du
werdest weißen
er/sie/es
werde weißen
wir
werden weißen
ihr
werdet weißen
sie/Sie
werden weißen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geweißt haben
du
werdest geweißt haben
er/sie/es
werde geweißt haben
wir
werden geweißt haben
ihr
werdet geweißt haben
sie/Sie
werden geweißt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
weißte
du
weißtest
er/sie/es
weißte
wir
weißten
ihr
weißtet
sie/Sie
weißten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geweißt
du
hättest geweißt
er/sie/es
hätte geweißt
wir
hätten geweißt
ihr
hättet geweißt
sie/Sie
hätten geweißt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde weißen
du
würdest weißen
er/sie/es
würde weißen
wir
würden weißen
ihr
würdet weißen
sie/Sie
würden weißen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geweißt haben
du
würdest geweißt haben
er/sie/es
würde geweißt haben
wir
würden geweißt haben
ihr
würdet geweißt haben
sie/Sie
würden geweißt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [weißen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
