Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
entwickle weiter; entwickele weiter
du
entwickelst
er/sie/es
entwickle weiter; entwickele weiter
wir
entwickeln weiter
ihr
entwickelt
sie/Sie
entwickeln weiter
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe weiterentwickelt
du
habest weiterentwickelt
er/sie/es
habe weiterentwickelt
wir
haben weiterentwickelt
ihr
habet weiterentwickelt
sie/Sie
haben weiterentwickelt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde weiterentwickeln
du
werdest weiterentwickeln
er/sie/es
werde weiterentwickeln
wir
werden weiterentwickeln
ihr
werdet weiterentwickeln
sie/Sie
werden weiterentwickeln
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde weiterentwickelt haben
du
werdest weiterentwickelt haben
er/sie/es
werde weiterentwickelt haben
wir
werden weiterentwickelt haben
ihr
werdet weiterentwickelt haben
sie/Sie
werden weiterentwickelt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
entwickelte weiter
du
entwickeltest weiter
er/sie/es
entwickelte weiter
wir
entwickelten weiter
ihr
entwickeltet weiter
sie/Sie
entwickelten weiter
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte weiterentwickelt
du
hättest weiterentwickelt
er/sie/es
hätte weiterentwickelt
wir
hätten weiterentwickelt
ihr
hättet weiterentwickelt
sie/Sie
hätten weiterentwickelt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde weiterentwickeln
du
würdest weiterentwickeln
er/sie/es
würde weiterentwickeln
wir
würden weiterentwickeln
ihr
würdet weiterentwickeln
sie/Sie
würden weiterentwickeln
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde weiterentwickelt haben
du
würdest weiterentwickelt haben
er/sie/es
würde weiterentwickelt haben
wir
würden weiterentwickelt haben
ihr
würdet weiterentwickelt haben
sie/Sie
würden weiterentwickelt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [weiterentwickeln]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
