Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
werke
du
werkest
er/sie/es
werke
wir
werken
ihr
werket
sie/Sie
werken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewerkt
du
habest gewerkt
er/sie/es
habe gewerkt
wir
haben gewerkt
ihr
habet gewerkt
sie/Sie
haben gewerkt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde werken
du
werdest werken
er/sie/es
werde werken
wir
werden werken
ihr
werdet werken
sie/Sie
werden werken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewerkt haben
du
werdest gewerkt haben
er/sie/es
werde gewerkt haben
wir
werden gewerkt haben
ihr
werdet gewerkt haben
sie/Sie
werden gewerkt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
werkte
du
werktest
er/sie/es
werkte
wir
werkten
ihr
werktet
sie/Sie
werkten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewerkt
du
hättest gewerkt
er/sie/es
hätte gewerkt
wir
hätten gewerkt
ihr
hättet gewerkt
sie/Sie
hätten gewerkt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde werken
du
würdest werken
er/sie/es
würde werken
wir
würden werken
ihr
würdet werken
sie/Sie
würden werken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewerkt haben
du
würdest gewerkt haben
er/sie/es
würde gewerkt haben
wir
würden gewerkt haben
ihr
würdet gewerkt haben
sie/Sie
würden gewerkt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [werken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
