Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
wirke
du
wirkest
er/sie/es
wirke
wir
wirken
ihr
wirket
sie/Sie
wirken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewirkt
du
habest gewirkt
er/sie/es
habe gewirkt
wir
haben gewirkt
ihr
habet gewirkt
sie/Sie
haben gewirkt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde wirken
du
werdest wirken
er/sie/es
werde wirken
wir
werden wirken
ihr
werdet wirken
sie/Sie
werden wirken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewirkt haben
du
werdest gewirkt haben
er/sie/es
werde gewirkt haben
wir
werden gewirkt haben
ihr
werdet gewirkt haben
sie/Sie
werden gewirkt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wirkte
du
wirktest
er/sie/es
wirkte
wir
wirkten
ihr
wirktet
sie/Sie
wirkten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewirkt
du
hättest gewirkt
er/sie/es
hätte gewirkt
wir
hätten gewirkt
ihr
hättet gewirkt
sie/Sie
hätten gewirkt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde wirken
du
würdest wirken
er/sie/es
würde wirken
wir
würden wirken
ihr
würdet wirken
sie/Sie
würden wirken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewirkt haben
du
würdest gewirkt haben
er/sie/es
würde gewirkt haben
wir
würden gewirkt haben
ihr
würdet gewirkt haben
sie/Sie
würden gewirkt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [wirken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
