Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
wundere
du
wunderst
er/sie/es
wundere
wir
wundern
ihr
wundert
sie/Sie
wundern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewundert
du
habest gewundert
er/sie/es
habe gewundert
wir
haben gewundert
ihr
habet gewundert
sie/Sie
haben gewundert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde wundern
du
werdest wundern
er/sie/es
werde wundern
wir
werden wundern
ihr
werdet wundern
sie/Sie
werden wundern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewundert haben
du
werdest gewundert haben
er/sie/es
werde gewundert haben
wir
werden gewundert haben
ihr
werdet gewundert haben
sie/Sie
werden gewundert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wunderte
du
wundertest
er/sie/es
wunderte
wir
wunderten
ihr
wundertet
sie/Sie
wunderten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewundert
du
hättest gewundert
er/sie/es
hätte gewundert
wir
hätten gewundert
ihr
hättet gewundert
sie/Sie
hätten gewundert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde wundern
du
würdest wundern
er/sie/es
würde wundern
wir
würden wundern
ihr
würdet wundern
sie/Sie
würden wundern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewundert haben
du
würdest gewundert haben
er/sie/es
würde gewundert haben
wir
würden gewundert haben
ihr
würdet gewundert haben
sie/Sie
würden gewundert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [wundern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
