Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zähle
du
zählest
er/sie/es
zähle
wir
zählt
ihr
zählet
sie/Sie
zählt
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gezählt
du
habest gezählt
er/sie/es
habe gezählt
wir
haben gezählt
ihr
habet gezählt
sie/Sie
haben gezählt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zählen
du
werdest zählen
er/sie/es
werde zählen
wir
werden zählen
ihr
werdet zählen
sie/Sie
werden zählen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gezählt haben
du
werdest gezählt haben
er/sie/es
werde gezählt haben
wir
werden gezählt haben
ihr
werdet gezählt haben
sie/Sie
werden gezählt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zählte
du
zähltest
er/sie/es
zählte
wir
zählten
ihr
zähltet
sie/Sie
zählten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gezählt
du
hättest gezählt
er/sie/es
hätte gezählt
wir
hätten gezählt
ihr
hättet gezählt
sie/Sie
hätten gezählt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zählen
du
würdest zählen
er/sie/es
würde zählen
wir
würden zählen
ihr
würdet zählen
sie/Sie
würden zählen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gezählt haben
du
würdest gezählt haben
er/sie/es
würde gezählt haben
wir
würden gezählt haben
ihr
würdet gezählt haben
sie/Sie
würden gezählt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zählen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
