Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zeige
du
zeigest
er/sie/es
zeige
wir
zeigen
ihr
zeiget
sie/Sie
zeigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gezeigt
du
habest gezeigt
er/sie/es
habe gezeigt
wir
haben gezeigt
ihr
habet gezeigt
sie/Sie
haben gezeigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zeigen
du
werdest zeigen
er/sie/es
werde zeigen
wir
werden zeigen
ihr
werdet zeigen
sie/Sie
werden zeigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gezeigt haben
du
werdest gezeigt haben
er/sie/es
werde gezeigt haben
wir
werden gezeigt haben
ihr
werdet gezeigt haben
sie/Sie
werden gezeigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zeigte
du
zeigtest
er/sie/es
zeigte
wir
zeigten
ihr
zeigtet
sie/Sie
zeigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gezeigt
du
hättest gezeigt
er/sie/es
hätte gezeigt
wir
hätten gezeigt
ihr
hättet gezeigt
sie/Sie
hätten gezeigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zeigen
du
würdest zeigen
er/sie/es
würde zeigen
wir
würden zeigen
ihr
würdet zeigen
sie/Sie
würden zeigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gezeigt haben
du
würdest gezeigt haben
er/sie/es
würde gezeigt haben
wir
würden gezeigt haben
ihr
würdet gezeigt haben
sie/Sie
würden gezeigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zeigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
