Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ziele
du
zielest
er/sie/es
ziele
wir
zielen
ihr
zielet
sie/Sie
zielen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gezielt
du
habest gezielt
er/sie/es
habe gezielt
wir
haben gezielt
ihr
habet gezielt
sie/Sie
haben gezielt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zielen
du
werdest zielen
er/sie/es
werde zielen
wir
werden zielen
ihr
werdet zielen
sie/Sie
werden zielen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gezielt haben
du
werdest gezielt haben
er/sie/es
werde gezielt haben
wir
werden gezielt haben
ihr
werdet gezielt haben
sie/Sie
werden gezielt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zielte
du
zieltest
er/sie/es
zielte
wir
zielten
ihr
zieltet
sie/Sie
zielten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gezielt
du
hättest gezielt
er/sie/es
hätte gezielt
wir
hätten gezielt
ihr
hättet gezielt
sie/Sie
hätten gezielt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zielen
du
würdest zielen
er/sie/es
würde zielen
wir
würden zielen
ihr
würdet zielen
sie/Sie
würden zielen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gezielt haben
du
würdest gezielt haben
er/sie/es
würde gezielt haben
wir
würden gezielt haben
ihr
würdet gezielt haben
sie/Sie
würden gezielt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zielen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
