Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
führe zusammen
du
führest zusammen
er/sie/es
führe zusammen
wir
führen zusammen
ihr
führet zusammen
sie/Sie
führen zusammen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe zusammengeführt
du
habest zusammengeführt
er/sie/es
habe zusammengeführt
wir
haben zusammengeführt
ihr
habet zusammengeführt
sie/Sie
haben zusammengeführt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zusammenführen
du
werdest zusammenführen
er/sie/es
werde zusammenführen
wir
werden zusammenführen
ihr
werdet zusammenführen
sie/Sie
werden zusammenführen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde zusammengeführt haben
du
werdest zusammengeführt haben
er/sie/es
werde zusammengeführt haben
wir
werden zusammengeführt haben
ihr
werdet zusammengeführt haben
sie/Sie
werden zusammengeführt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
führte zusammen
du
führtest zusammen
er/sie/es
führte zusammen
wir
führten zusammen
ihr
führtet zusammen
sie/Sie
führten zusammen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte zusammengeführt
du
hättest zusammengeführt
er/sie/es
hätte zusammengeführt
wir
hätten zusammengeführt
ihr
hättet zusammengeführt
sie/Sie
hätten zusammengeführt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zusammenführen
du
würdest zusammenführen
er/sie/es
würde zusammenführen
wir
würden zusammenführen
ihr
würdet zusammenführen
sie/Sie
würden zusammenführen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde zusammengeführt haben
du
würdest zusammengeführt haben
er/sie/es
würde zusammengeführt haben
wir
würden zusammengeführt haben
ihr
würdet zusammengeführt haben
sie/Sie
würden zusammengeführt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zusammenführen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
