Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
halte ab
du
haltest ab
er/sie/es
halte ab
wir
halten ab
ihr
haltet ab
sie/Sie
halten ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgehalten
du
habest abgehalten
er/sie/es
habe abgehalten
wir
haben abgehalten
ihr
habet abgehalten
sie/Sie
haben abgehalten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abhalten
du
werdest abhalten
er/sie/es
werde abhalten
wir
werden abhalten
ihr
werdet abhalten
sie/Sie
werden abhalten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgehalten haben
du
werdest abgehalten haben
er/sie/es
werde abgehalten haben
wir
werden abgehalten haben
ihr
werdet abgehalten haben
sie/Sie
werden abgehalten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
hielte ab
du
hieltest ab
er/sie/es
hielte ab
wir
hielten ab
ihr
hieltet ab
sie/Sie
hielten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgehalten
du
hättest abgehalten
er/sie/es
hätte abgehalten
wir
hätten abgehalten
ihr
hättet abgehalten
sie/Sie
hätten abgehalten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abhalten
du
würdest abhalten
er/sie/es
würde abhalten
wir
würden abhalten
ihr
würdet abhalten
sie/Sie
würden abhalten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgehalten haben
du
würdest abgehalten haben
er/sie/es
würde abgehalten haben
wir
würden abgehalten haben
ihr
würdet abgehalten haben
sie/Sie
würden abgehalten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abhalten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
