Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
hole ab
du
holest ab
er/sie/es
hole ab
wir
holen ab
ihr
holet ab
sie/Sie
holen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgeholt
du
habest abgeholt
er/sie/es
habe abgeholt
wir
haben abgeholt
ihr
habet abgeholt
sie/Sie
haben abgeholt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abholen
du
werdest abholen
er/sie/es
werde abholen
wir
werden abholen
ihr
werdet abholen
sie/Sie
werden abholen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgeholt haben
du
werdest abgeholt haben
er/sie/es
werde abgeholt haben
wir
werden abgeholt haben
ihr
werdet abgeholt haben
sie/Sie
werden abgeholt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
holte ab
du
holtest ab
er/sie/es
holte ab
wir
holten ab
ihr
holtet ab
sie/Sie
holten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgeholt
du
hättest abgeholt
er/sie/es
hätte abgeholt
wir
hätten abgeholt
ihr
hättet abgeholt
sie/Sie
hätten abgeholt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abholen
du
würdest abholen
er/sie/es
würde abholen
wir
würden abholen
ihr
würdet abholen
sie/Sie
würden abholen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgeholt haben
du
würdest abgeholt haben
er/sie/es
würde abgeholt haben
wir
würden abgeholt haben
ihr
würdet abgeholt haben
sie/Sie
würden abgeholt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abholen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.