Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
abonniere
du
abonnierest
er/sie/es
abonniere
wir
abonnieren
ihr
abonnieret
sie/Sie
abonnieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abonniert
du
habest abonniert
er/sie/es
habe abonniert
wir
haben abonniert
ihr
habet abonniert
sie/Sie
haben abonniert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abonnieren
du
werdest abonnieren
er/sie/es
werde abonnieren
wir
werden abonnieren
ihr
werdet abonnieren
sie/Sie
werden abonnieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abonniert haben
du
werdest abonniert haben
er/sie/es
werde abonniert haben
wir
werden abonniert haben
ihr
werdet abonniert haben
sie/Sie
werden abonniert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
abonnierte
du
abonniertest
er/sie/es
abonnierte
wir
abonnierten
ihr
abonniertet
sie/Sie
abonnierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abonniert
du
hättest abonniert
er/sie/es
hätte abonniert
wir
hätten abonniert
ihr
hättet abonniert
sie/Sie
hätten abonniert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abonnieren
du
würdest abonnieren
er/sie/es
würde abonnieren
wir
würden abonnieren
ihr
würdet abonnieren
sie/Sie
würden abonnieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abonniert haben
du
würdest abonniert haben
er/sie/es
würde abonniert haben
wir
würden abonniert haben
ihr
würdet abonniert haben
sie/Sie
würden abonniert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abonnieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
