Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ziele ab
du
zielest ab
er/sie/es
ziele ab
wir
zielen ab
ihr
zielet ab
sie/Sie
zielen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgezielt
du
habest abgezielt
er/sie/es
habe abgezielt
wir
haben abgezielt
ihr
habet abgezielt
sie/Sie
haben abgezielt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abzielen
du
werdest abzielen
er/sie/es
werde abzielen
wir
werden abzielen
ihr
werdet abzielen
sie/Sie
werden abzielen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgezielt haben
du
werdest abgezielt haben
er/sie/es
werde abgezielt haben
wir
werden abgezielt haben
ihr
werdet abgezielt haben
sie/Sie
werden abgezielt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zielte ab
du
zieltest ab
er/sie/es
zielte ab
wir
zielten ab
ihr
zieltet ab
sie/Sie
zielten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgezielt
du
hättest abgezielt
er/sie/es
hätte abgezielt
wir
hätten abgezielt
ihr
hättet abgezielt
sie/Sie
hätten abgezielt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abzielen
du
würdest abzielen
er/sie/es
würde abzielen
wir
würden abzielen
ihr
würdet abzielen
sie/Sie
würden abzielen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgezielt haben
du
würdest abgezielt haben
er/sie/es
würde abgezielt haben
wir
würden abgezielt haben
ihr
würdet abgezielt haben
sie/Sie
würden abgezielt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abzielen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
