Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
antworte
du
antwortest
er/sie/es
antworte
wir
antworten
ihr
antwortet
sie/Sie
antworten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geantwortet
du
habest geantwortet
er/sie/es
habe geantwortet
wir
haben geantwortet
ihr
habet geantwortet
sie/Sie
haben geantwortet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde antworten
du
werdest antworten
er/sie/es
werde antworten
wir
werden antworten
ihr
werdet antworten
sie/Sie
werden antworten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geantwortet haben
du
werdest geantwortet haben
er/sie/es
werde geantwortet haben
wir
werden geantwortet haben
ihr
werdet geantwortet haben
sie/Sie
werden geantwortet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
antwortete
du
antwortetest
er/sie/es
antwortete
wir
antworteten
ihr
antwortetet
sie/Sie
antworteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geantwortet
du
hättest geantwortet
er/sie/es
hätte geantwortet
wir
hätten geantwortet
ihr
hättet geantwortet
sie/Sie
hätten geantwortet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde antworten
du
würdest antworten
er/sie/es
würde antworten
wir
würden antworten
ihr
würdet antworten
sie/Sie
würden antworten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geantwortet haben
du
würdest geantwortet haben
er/sie/es
würde geantwortet haben
wir
würden geantwortet haben
ihr
würdet geantwortet haben
sie/Sie
würden geantwortet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [antworten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
