Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
liste auf
du
listest auf
er/sie/es
liste auf
wir
listen auf
ihr
listet auf
sie/Sie
listen auf
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe aufgelistet
du
habest aufgelistet
er/sie/es
habe aufgelistet
wir
haben aufgelistet
ihr
habet aufgelistet
sie/Sie
haben aufgelistet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde auflisten
du
werdest auflisten
er/sie/es
werde auflisten
wir
werden auflisten
ihr
werdet auflisten
sie/Sie
werden auflisten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde aufgelistet haben
du
werdest aufgelistet haben
er/sie/es
werde aufgelistet haben
wir
werden aufgelistet haben
ihr
werdet aufgelistet haben
sie/Sie
werden aufgelistet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
listete auf
du
listetest auf
er/sie/es
listete auf
wir
listeten auf
ihr
listetet auf
sie/Sie
listeten auf
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte aufgelistet
du
hättest aufgelistet
er/sie/es
hätte aufgelistet
wir
hätten aufgelistet
ihr
hättet aufgelistet
sie/Sie
hätten aufgelistet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde auflisten
du
würdest auflisten
er/sie/es
würde auflisten
wir
würden auflisten
ihr
würdet auflisten
sie/Sie
würden auflisten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde aufgelistet haben
du
würdest aufgelistet haben
er/sie/es
würde aufgelistet haben
wir
würden aufgelistet haben
ihr
würdet aufgelistet haben
sie/Sie
würden aufgelistet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [auflisten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
