Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
weite aus
du
weitest aus
er/sie/es
weite aus
wir
weiten aus
ihr
weitet aus
sie/Sie
weiten aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgeweitet
du
habest ausgeweitet
er/sie/es
habe ausgeweitet
wir
haben ausgeweitet
ihr
habet ausgeweitet
sie/Sie
haben ausgeweitet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ausweiten
du
werdest ausweiten
er/sie/es
werde ausweiten
wir
werden ausweiten
ihr
werdet ausweiten
sie/Sie
werden ausweiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgeweitet haben
du
werdest ausgeweitet haben
er/sie/es
werde ausgeweitet haben
wir
werden ausgeweitet haben
ihr
werdet ausgeweitet haben
sie/Sie
werden ausgeweitet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
weitete aus
du
weitetest aus
er/sie/es
weitete aus
wir
weiteten aus
ihr
weitetet aus
sie/Sie
weiteten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgeweitet
du
hättest ausgeweitet
er/sie/es
hätte ausgeweitet
wir
hätten ausgeweitet
ihr
hättet ausgeweitet
sie/Sie
hätten ausgeweitet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ausweiten
du
würdest ausweiten
er/sie/es
würde ausweiten
wir
würden ausweiten
ihr
würdet ausweiten
sie/Sie
würden ausweiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgeweitet haben
du
würdest ausgeweitet haben
er/sie/es
würde ausgeweitet haben
wir
würden ausgeweitet haben
ihr
würdet ausgeweitet haben
sie/Sie
würden ausgeweitet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ausweiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.