Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
begreife
du
begreifest
er/sie/es
begreife
wir
begreifen
ihr
begreifet
sie/Sie
begreifen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe begriffen
du
habest begriffen
er/sie/es
habe begriffen
wir
haben begriffen
ihr
habet begriffen
sie/Sie
haben begriffen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde begreifen
du
werdest begreifen
er/sie/es
werde begreifen
wir
werden begreifen
ihr
werdet begreifen
sie/Sie
werden begreifen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde begriffen haben
du
werdest begriffen haben
er/sie/es
werde begriffen haben
wir
werden begriffen haben
ihr
werdet begriffen haben
sie/Sie
werden begriffen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
begriffe
du
begriffest
er/sie/es
begriffe
wir
begriffen
ihr
begriffet
sie/Sie
begriffen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte begriffen
du
hättest begriffen
er/sie/es
hätte begriffen
wir
hätten begriffen
ihr
hättet begriffen
sie/Sie
hätten begriffen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde begreifen
du
würdest begreifen
er/sie/es
würde begreifen
wir
würden begreifen
ihr
würdet begreifen
sie/Sie
würden begreifen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde begriffen haben
du
würdest begriffen haben
er/sie/es
würde begriffen haben
wir
würden begriffen haben
ihr
würdet begriffen haben
sie/Sie
würden begriffen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [begreifen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
