Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bekunde
du
bekundest
er/sie/es
bekunde
wir
bekunden
ihr
bekundet
sie/Sie
bekunden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bekundet
du
habest bekundet
er/sie/es
habe bekundet
wir
haben bekundet
ihr
habet bekundet
sie/Sie
haben bekundet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bekunden
du
werdest bekunden
er/sie/es
werde bekunden
wir
werden bekunden
ihr
werdet bekunden
sie/Sie
werden bekunden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bekundet haben
du
werdest bekundet haben
er/sie/es
werde bekundet haben
wir
werden bekundet haben
ihr
werdet bekundet haben
sie/Sie
werden bekundet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bekundete
du
bekundetest
er/sie/es
bekundete
wir
bekundeten
ihr
bekundetet
sie/Sie
bekundeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bekundet
du
hättest bekundet
er/sie/es
hätte bekundet
wir
hätten bekundet
ihr
hättet bekundet
sie/Sie
hätten bekundet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bekunden
du
würdest bekunden
er/sie/es
würde bekunden
wir
würden bekunden
ihr
würdet bekunden
sie/Sie
würden bekunden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bekundet haben
du
würdest bekundet haben
er/sie/es
würde bekundet haben
wir
würden bekundet haben
ihr
würdet bekundet haben
sie/Sie
würden bekundet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bekunden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
