Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
belade
du
beladest
er/sie/es
belade
wir
beladen
ihr
beladet
sie/Sie
beladen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beladen
du
habest beladen
er/sie/es
habe beladen
wir
haben beladen
ihr
habet beladen
sie/Sie
haben beladen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beladen
du
werdest beladen
er/sie/es
werde beladen
wir
werden beladen
ihr
werdet beladen
sie/Sie
werden beladen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beladen haben
du
werdest beladen haben
er/sie/es
werde beladen haben
wir
werden beladen haben
ihr
werdet beladen haben
sie/Sie
werden beladen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
belüde
du
belüdest
er/sie/es
belüde
wir
belüden
ihr
belüdet
sie/Sie
belüden
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beladen
du
hättest beladen
er/sie/es
hätte beladen
wir
hätten beladen
ihr
hättet beladen
sie/Sie
hätten beladen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beladen
du
würdest beladen
er/sie/es
würde beladen
wir
würden beladen
ihr
würdet beladen
sie/Sie
würden beladen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beladen haben
du
würdest beladen haben
er/sie/es
würde beladen haben
wir
würden beladen haben
ihr
würdet beladen haben
sie/Sie
würden beladen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beladen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
